Tridsaťštyriročný Hlavatý robí asistenta hlavnému kormidelníkovi
Alexejovi Alexejevovi od novembra 2020. Ako člen realizačného tímu sa na
klubovej úrovni už tešil z trofejí v Maďarsku i Rusku, s ruskou
reprezentáciou absolvoval aj majstrovstvá Európy. S hádzanou začal ako
hráč v rodnej Šali, neskôr ho to však viac začalo ťahať k trénovaniu. V
zahraničí je už viac ako 10 rokov. Ako hlavný tréner pôsobil v
Partizánskom, pražskej Slavii a maďarskom Mosonmagyaróvári. Viedol aj
českú juniorskú reprezentáciu. V pozícii asistenta pôsobil v
Michalovciach, Györi a teraz v Rostove, odkiaľ sa dostal aj do
reprezentácie. "Teraz pracujem ako asistent v klube, pracoval som v
niekoľkých zápasoch aj ako hlavný tréner. Môj sen je napredovať, ale to
tiež nejde hneď. Ja som rád za skúsenosti, ktoré som nazbieral na
pozícii asistenta, ale už mám v bruchu motýliky, chcel by som pracovať
ako hlavný tréner," prezradil pre TASR.
Hráčky Ruska v olympijskom semifinále v Tokiu narazili na Nórky, od
úvode to bol vyrovnaný duel. Ruskám neskomplikovalo situáciu ani
vylúčenie Senovej v úvode, súperky nepustili do výrazného vedenia.
Naopak, so severankami držali krok a pred koncom polčasu si vypracovali
trojgólový náskok. Sekundu pred odchodom do šatní trafila presne
Vjachirevová, jej gól na 14:11 bol jeden z deviatich, ktoré v zápase
strelila. "Nepovedal by som, že tento gól rozhodol celý zápas, ale
bol to dôležitý moment preto, lebo nám dal veľa mentálnej sily pred
odchodom do šatne. Vedeli sme, že Nórky nám v druhom polčase nič
nedarujú a ešte pritvrdia, lebo sú veľmi dobre fyzicky pripravené. Potom
sme už len nabádali dievčatá, aby pri akciách 1 na 1 zakončovali.
Vylúčenie nás nezlomilo, skôr to dievčatá motivovalo. Ale bolo to jasné
vylúčenie, o tom niet sporu," povedal Hlavatý.
Na OH v Riu 2016 zdolali Rusky vo finále Francúzsko 22:19, teraz si súboj o zlato zopakujú. "Tento
turnaj je magický, opäť sa opakuje finále spred piatich rokov, ale
prekvapenie to nie je. Francúzky nehrali dobre v skupine, ale potom sa
zlepšili. Oba tímy píšu jeden pekný hádzanársky príbeh," konštatoval Hlavatý.
Slovensko tak bude mať z Tokia ďalšiu medailu, hoci ju získal člen tímu inej krajiny. "Je
to skvelý pocit. My sme sem prišli potvrdiť úlohu favorita a to je
veľmi náročné. Máme silný tím a dalo sa čakať, že budeme bojovať o
najvyššie priečky. Spravíme všetko preto, aby sme získali najcennejší
kov."
Hlavatý pre TASR tiež uviedol, že jeho úspech doma na Slovensku rezonuje. Chodia mu gratulácie i povzbudivé slová. "Slovenský
divák je prajný a ľudia okolo mňa tiež. Mám veľa správ a gratulácií. To
je dobré aj z toho hľadiska, že tým, že som tu, tak niekoľko ľudí na
Slovensku sleduje hádzanú a aj vďaka tomu sa tento šport spopularizuje."
Mladý tréner má ambície napredovať a vie si predstaviť aj možnosť, že by
sa ujal práce v realizačnom tíme slovenskej reprezentácie. "Som
otvorený všetkým možnostiam. Som teraz zmluvne zaviazaný, ale rád by som
akokoľvek pomohol. Možno ukázať slovenským trénerom cestu, lebo ak sa
chcete niekam dostať, tak musíte tvrdo pracovať. Môžete trikrát spadnúť
na zadok, ale dôležité je postaviť sa ísť ďalej. A potom sa človek môže
dočkať takých pocitov, aké mám ja dnes."
Slovenské hádzanárky sa naposledy na vrcholnom podujatí predstavili v
roku 2014 na ME v Chorvátsku a Maďarsku. Na svetovom šampionáte
štartovali jediný raz v roku 1995, keď v Rakúsku a Maďarsku obsadili 12.
miesto. "Máme problém s tým, že naša základňa je veľmi malá a naša
liga nemá až takú úroveň a dievčatá sa nemajú kde vyhrať. Ale čo mám
informácie, tak Slovenský zväz hádzanej maximálne pracuje na tom, aby sa
to zlepšilo. Pre všetky naše hráčky mám však odkaz, že keďže nás je
málo, tak preto musíme ešte viac ´makať´. Položiť sa viac do
tréningového procesu. Netreba ísť ďaleko, stačí krôčik po krôčiku. Prvý
krok by bol vydarená kvalifikácia, vďaka čomu by sme mohli preniknúť na
nejaký šampionát a potom aj zväz bude ľahšie zháňať peniaze a môže
lepšie spopularizovať hádzanú. Tento šport sa musí dostať na vyššiu
úroveň sám," uzavrel pre TASR Hlavatý.